Prehľad médií 2: Médiá a cirkvi

Slovenský denník Pravda nedávno (19. 9.) priniesol svojim čitateľom článok Univerzita nedá na Prostredníka dopustiť. Článok sa zaoberá prípadom evanjelického teológa, ktorého biskupom nebol po vôli jeho postoj k homosexualite.

Hoci je článok pomerne rozsiahly, tému rozoberá veľmi povrchne. Pri jeho analýze si človek všimne, že samotní evanjelickí biskupi tu nemajú prakticky žiadny priestor na vysvetlenie svojho postoja. Pravda však cituje zmieneného teológa Ondreja Prostredníka a ďalších menej významných predstaviteľov cirkvi, ktorí sa ho zastali. Avšak ani z citovaných Prostredníkových výrokov sa nedozvieme, aký vlastne presne je jeho postoj voči homosexualite a homosexuálom. Má nám asi stačiť konštatovanie, že sa zúčastnil na dúhovom pochode LGBT osôb. Teda novinárom stačí, aby nám podsunuli, že Prostredník je ten, ktorý má homosexuálov "rád", kým evanjelickí biskupi ich „nemajú radi“.

Takýto prístup k informovaniu o kresťanských cirkvách by som nazval vyberaním hrozienok z koláčov. Je to prístup, keď dotyčného človeka nezaujíma podstata danej cirkvi či náboženskej spoločnosti, ale čisto len jedno „hrozienko“, ktoré má zdôvodniť jeho pohľad na ňu. Predstavme si, že by sme podobný prístup aplikovali voči Svedkom Jehovovým. (O ktorých teraz vôbec nehovorím, či sú dobrí alebo zlí, ale ide mi o ten prístup.) Vybrali by sme si čisto tému krvnej transfúzie a toho, že ju táto spoločnosť odmieta. A len na základe toho (prípadne na základe ďalších podobných hrozienok) by sme si utvorili obraz o Svedkoch Jehovových, bez toho, aby sme sa snažili vôbec porozumieť, prečo majú taký postoj k transfúziám, aký majú. Bez toho, aby sme sa vôbec snažili pochopiť ich vierouku a históriu. A tiež bez toho, že by sme mali záujem uznať aj prípadné pozitíva, ktoré členom tohto spoločenstva môžu z ich členstva a aktivity vyplývať.

A teraz podobne v prípade katolíckej či evanjelickej cirkvi zase stále vidíme len tento prístup. Vďačné témy pre médiá v súvislosti s cirkvami sú homosexualita, pedofília kňazov (ktorá sa týka vlastne zanedbateľného počtu všetkých duchovných a ktorá sa vyskytuje aj v iných oblastiach spoločnosti), prípadne veľmi populárnou témou pre mainstreamové médiá bol prípad odvolania katolíckeho arcibiskupa Bezáka. Ale hovoria nám práve tieto témy niečo o spomínanej podstate kresťanských cirkví? Prečo médiá neinformujú viac o aktivite cirkví v oblasti vzdelávania či zdravotníctva (celosvetovo je katolícka cirkev v týchto dvoch oblastiach v rámci neštátnych poskytovateľov lídrom), či o ich sociálnej a charitatívnej aktivite? O tom si človek prečíta jedine ak z Katolíckych novín, prípadne z Konzervatívneho denníka Postoj, ktorý však nevychádza v printovej podobe.

Naše liberálne médiá nám radi zdôrazňujú o určitých skupinách ľudí, ako im treba rozumieť, ako ich treba chápať, tolerovať a prijímať. Vezmime si len trebárs homosexuálov a moslimov. Ale čo keby tak mainstreamové médiá uplatnili daný princíp tolerovania a chápania voči kresťanom? Nemusí každý s kresťanmi súhlasiť v ich názoroch na homosexualitu, ale mal by mať aspoň "šajnu", prečo tá cirkev má taký postoj, aký má a kresťanov za to neodsudzovať, akceptovať, že je to ich názor. A pokiaľ dotyčnému ide o ľudské práva, mal by sa zasadzovať aj o ľudské práva kresťanov, ktoré tiež nie sú všade na svete rešpektované.

Postoj časti slovenských médií voči cirkvám nijak nepomáha zblíženiu medzi (praktizujúcimi) kresťanmi a neveriacimi a pomáha iba kopať medzi nimi väčšiu priepasť. Tým ale tieto médiá nepomáhajú nielenže kresťanom, ale celej spoločnosti. Nehovorí sa náhodou „rozdeľuj a panuj“? Nejde práve o toto našim mienkotvorcom?